Kalendárne zvykoslovie
Kalendárne zvykoslovie
(podľa cirkevného roka)
Mikuláš
Na Mikuláša, 6. decembra, navštívili každý dom v dedine Mikuláš, anjel a čert. Tomuto dňu predchádzal 5. december, nazývaný Malý Mikuláš. Vtedy chodievali malí chlapci prezlečení za Mikulášov. 6. decembra to už bol Veľký Mikuláš. Väčší chlapci nosili putnu s reťazami. Deti sa museli pomodliť, neskôr aj povedať báseň Mikulášku, dobrý strýčku. Mikuláš mal oblečenú konopnú košeľu, kožuch a konopné gace. Na tvári mal škrabošku (larvu) s bradou a fúzmi z bielej vaty. Na hlave mal čiapku z papiera. V ruke držal berlu – baculu, neskôr aj so zatočeným koncom, vyrobeným z drôtu. Čert bol oblečený rovnako, iba kožuch mal prevrátený. V ruke držal brezovú metlu, putnu a retázku, ktorou hrmotal. Na tvári mal škrabošku s vyplazeným jazykom, alebo si tvár zalíčil. Na zadku mal pripevnený kravský ocas. Rodičia sa vyhrážali, že čert dzeci zobere do putny. Anjel bol oblečený v bielych dlhých družičkovských šatách, ale bez škrabošky. Deťom rozdávali orechy a štolverky. Mikuláš povedal deťom: „Pomodli sa.“ Otočil sa i k rodičom s otázkami: „Poslúcha? Dobre sa učí?“ Neskôr Mikuláš vystúpil na divadelnom predstavení, kde si rodičia priniesli balíčky pre svoje deti.
Lucia
13. decembra chodievali po domoch lucie. Boli to dievčatá oblečené v bielych šatách s husacím krídlom, ktorým v tichosti ometali ľudí po tvári. Pred vchodom do domu zacengali. Deti sa museli pomodliť.
Štedrý večer
Štedrá večera sa 24. decembra začínala o 17. hodine. Rodinu k stolu pozvali zvony cajlanského kostola. Keď došla rodina do miestnosti, v ktorej mala večerať, gazdiná vysvacila všetky štyri rohy miestnosti. Postavili sa k stolu (celá rodina sa zešla) a pomodlili sa dvakrát Otčenáš. Prvýkrát za zdraví a druhýkrát za zomrelých členov rodiny. Otec popodával rodine oblátku, na kerú natrel med a každý si musel upit trocha vína ako pamiatku na ustanovenie Oltárnej Sviatosti.
Samotnú večeru tvorila hríbová kapustnica, jabĺčka, hrušky, hrozno a opekance – makové dolky. Sedláci mali ze zbožá každého pod stolom, aby im Pán Boh požehnal úrodu. Po večeri si spívali vánočné pesničky, predovšetkým Narodil sa Kristus Pán. Pod okná už chodili spievať koledy chudobnejšie deti. Išlo o piesne z Jednotného katolíckeho spevníka, najmä: Narodil sa Kristus Pán, Búvaj dieťa krásne, Plesajte všetci ľudia, Trnka... Členovia divadelného krúžku chodievali spievať svojim pieseň Nebojte sa, pastieri. Za to im gazdiná vynesla von koláč, jablko, dolku alebo niekedy i šesták. Takisto chodil pod okná pastier s trúbú trúbit vánočné svaté pesničky. Ludé ostali hore, nešli spať a odišli na polnočnú svätú omšu do Pezinka, lebo vtedy sa na Cajle neslúžila. Ako prvý vyšiel na ulicu modleník, ktorý býval na hornom konci Cajle. Začal spievať pieseň: „Vstávaj hore, dušo verná, dvanásta hodzina prišla.“ Postupne sa k nemu pridávali ľudia z jednotlivých domov. Takto prišli v sprievode do Pezinka. V tom čase sa slúžili dve sväté omše: vo Farskom kostole a v Kapucínskom kostole. Cajlania išli najmä do kapucínskeho, pretože tam bolo teplejšie. Po návrate domov išli spať.
Vianočný stromček bol veľmi skromný. Jeho výzdobu tvorili len orechy, jablká a flúsky (salónky, vo vnútri ktorých bol kúsok cukru alebo chlebíka). Tento malý stromček bol zavesený na strope, nakoľko stropy v tom čase boli drevené.
Zjavenie Pána
6. januára všetky domy v obci navštívili chlapci prezlečení za troch kráľov. Na hlavách mali papierové koruny, oblečené mali biele košele dlhé po kolená, vykasané. Nakoľko bolo chladno, pod kostýmom mali obleky. Čierny kráľ mal začiernenú tvár a v ruke šabľu. Spievali: „Traja králi ideme k vám, šťastia, zdravia nesieme vám. Šťastia, zdravia, mnohé letá, ideme k vám od ďaleka. A ty čierny na tom zadu, navystrkuj na nás šabľu. Ja uznávam, že som čierny, lebo som z murínskej zemi. Tá Mária, zlatá perla, tá Ježiša porodila. A ten Ježiš, drahý kameň, až na veky vekov. amen.“
Okrem chlapcov všetky domy navštívil aj pán farár, organista, kostolník a dvaja miništranti, z ktorých jeden držal pánu farárovi biret. Ak to nestihli, chodili aj v najbližšiu nedeľu. Rechtor i kostolník pri tejto príležitosti dostali od gazdinej výplatu na celý rok. Pri vstupe kantor zaspieval: „Veseľ sa ľudské stvorenie, prišlo vám naše spasenie. Radujme sa, veseľme sa, v tomto novom roku.“ Pán farár posvätil dom, ak ešte nebol posvätený. Ak už bol, tak iba izbu, v ktorej sa nachádzali. Mal veľké vrecká, v ktorých boli pripravené cukríky a štolverky pre deti. Na dvere kriedou napísal: 19+C+M+B+50 (19- prvé dve číslovky príslušného roka, C – Christus, M – mansionem, B – benedicat, 50 – posledné dve číslovky príslušného roka. G M B niektorí mylne označujú ako mená troch kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár). Organista odpovedal kňazovi po latinsky. Jedine Otčenáš sa modlili všetci po slovensky. Takto sa chodievalo až do roku 1950, keď to už učitelia nesmeli robiť.
BENEDICTIO DOMORUM IN FESTO EPIPHANIAE
(Požehnanie domov vo sviatok Zjavenia Pána)
Kňaz: Pax huic domui,
Kantor: Et omnibus habitantis in ea.
Antifóna: Ab Oriente venerunt Magi in Betlehem, adorare Dominum: et apertis thesauris suis pretiosa munera obtulerunt, aurum Regi magno, thus Deo vero, myrrham sepulturae eius. Alleluja.
Magnificat anima mea Dominum, et exsultavit spiritus meus in Deo salvatore meo, quia respexit humilitatem ancillae suae, ecce enim ex hoc beatam me dicent omnes generationes, quia fecit mihi magna qui potens est, et sanctum nomen eius, et misericordia eius a progenie in progenies timentibus eum. Fecit potentiam bracchio suo, dispersit superbos mente cordis sui. Deposuit potentes de sede, et exaltavit humiles. Esurientes implevit bonis, et divites dimisit inanes. Suscepit Israel, servum suum, recordatus misericordiae suar, sicut locutus est ad patres nostros, erga Abraham et semen eius in saecula. Gloria Patri...
Antifóna: Ab Oriente venerunt...
Pater noster (Otčenáš)
Kňaz: Et ne nos inducas in tentationem.
Kantor: Sed libera nos a malo.
Kňaz: Omnes de Saba venient.
Kantor: Aurum et thus deferentes.
Kňaz: Domine, exaudi orationem meam.
Kantor: Et clamor meus ad te veniat.
Kňaz: Dominus vobiscum.
Kantor: Et cum spiritu tuo
Kňaz: Oremus. Deus, qui hodierna die Unigenitum tuum Gentibus stella duce revelasti: concede propitius, ut, qui iam te ex fide cognovimus, usque ad contemplandam speciem tuae celsitudinis perducamur. Per eundem Dominum nostrum Jesum Christum Filium tuum: Qui tecum vivit et regnat in unitate Spiritus Sancti Deus, per omnia saecula saeculorum.
Kantor: Amen.
Responzórium: Illuminare, illuminare, Ierusalem, quia venit lux tua: et gloria Domini super te orta est, Iesus Christus ex Maria Virgine.
Kňaz: Et ambulabunt Gentes in lumine tuo: et reges in splendore ortus tui.
Kantor: Et gloria Domini super te orta est.
Kňaz: Oremus. Benedic, Domine, Deus omnipotens, locum istum (vel domum istam): ut sit in eo (ea) sanitas, castitas, victoriae virtus, humilitas, bonitas et mansuetudo, plenitudo legis et gratiarum actio Deo Patri, et Filio, et Spiritui Sancto, et haec bendictio maneat super hunc locum (vel hanc domum), et super habitantes in eo (ea). Per Christum Dominum nostrum.
Kantor: Amen.
Počas poslednej modlitby pri slovách Benedic, Domine kňaz pokropil dom svätenou vodou.
Kvetná nedeľa
Po domoch chodievali dievčatá a chlapci (deti) s létečkem. Bola to malá vŕba, na ktorej boli zavesené výduvky (vyfúknuté vajíčka), oblepené šáším a zlatom, navesené na nitke. Boli to kršáky alebo džbánky. Kršáky mali trup z vajíčka, ku ktorému boli pripevnené tri krídelká z farebného papiera. Všetky výduvky nezavesili na létečko, ale niektoré nosili v košíčku, z ktorého si gazdiná vybrala.
Noc z 30. apríla na 1. mája
Počas tejto noci stavali mládenci v tichosti máje pred domy svojich vyvolených. Išlo predovšetkým o vážne páry, ktoré sa onedlho mali vziať. Domáci to napriek tichosti pozorovali, lebo chlapci vyvádzali aj rôzne žarty. Napríklad rozložili voz a zložili ho na streche, bránu vyniesli na strom, zložili škridlu z časti strechy, postavili latrínu pred dvere atď. Keď sa máj dával dole, gazda zavolal mládencov a dal im vypiť fertal vína. Máje sa zvyčajne stavali z červeného smreka.
Sviatok Všetkých svätých
Ľudia pálili na cintoríne sviečky. Vyrobili vence z umelých kvetov, iskierok, chryzantém, bugrét a čečiny. Členovia divadelného krúžku niesli v slávnostnom v sprievode od kostola veniec svojim zosnulým členom na cintorín. Do polnoci zvonili deti na kostolnej veži. Začalo sa pri zotmení, na Anjel Pána. Zvonilo sa v kuse, iba každú hodinu bola päťminútová prestávka, počas ktorej dostali deti od blízkych žien korunku, ovocie, jablko, hrušky – hniličky, hrozno či hroznovú štrúdľu.