Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kostol Povýšenia sv. kríža

 

Obrázok      Cajlania spočiatku chodili do Kostola sv. Jozefa v zaniknutej dedine Sumberg (približne na mieste dnešnej Psychiatrickej nemocnice v Pezinku). Tento kostol postavil staviteľ Giovanni Battista Raua v roku 1659 na mieste stredovekého Kostola sv. Mikuláša. V roku 1740 si postavili vlastný kostol a to bol dôvod na neskoršie zbúranie sumbergského kostola v roku 1824. Interiér tohto sumbergského kostola bol odovzdaný do Grinavy, Slovenského Grobu a do nového kostola na Cajle. V Grinave donedávna opatrovali strieborný kalich z tohto kostola a do pútnickej kaplnky v Slovenskom Grobe bola odovzdaná za zázračných okolností socha Panny Márie. Najprv ju tam chceli odviezť koňmi, ale tie zostali stáť namieste. Potom záprah prepriahli a zapriahli doň voly. Tie už v pokoji previezli sochu do pútnického kostolíka. Ruiny sumbergského kostola boli viditeľné dovtedy, pokiaľ ich nezaliala nová cesta, pod ktorou sa dodnes nachádza. Pripomína ho už iba socha Krista Kráľa na Polesí, ktorá pred ním stála.

Obrázok       Spočiatku nový cajlanský Kostol Povýšenia sv. Kríža tvorila iba jedna malá loď so sanktuáriom. V 19. storočí pristavali vežu. Dnes v nej môžeme nájsť tri zvony, dva väčšie z dielne bratov Fischerovcov z Trnavy (Panna Mária z roku 1930 a Svätý kríž z roku 1922) a jeden malý umieračik (sv. Juraj) od Jána Ernesta Christellyho z Bratislavy (1792). Na malom zvone sa nachádza tento nápis: POVÝŠENÍ SVATÉHO KRÍŽA. ULIAT MŇA DALI Z MILODARÚ VERIACICH OBCI CAJLA 1922. LIALI BRATIA FISCHER V TRNAVE. Je na ňom reliéf Kríža a Uctievanie sv. Kríža. Na veľkom zvone sa nachádza nápis: ORODUJ ZA NÁS. LIALI BRATIA FISCHER V TRNAVE 1930. ORODUJTE ZA NÁS. Z MILODAROV OBČANOV CAJLANSKÝCH. Sem umiestnili reliéfy Panny Márie a sv. Cyrila s Metodom.

     Steny umieračika obsahujú takýto nápis: FUDIT ME IOANN ERNEST CHRISTELLY POSONY CATHOLICI GEORGIUS ET ELISABETHA GERO FIERI CURA(ve)RUNT 1792. SUB A.R.D. ANDREA DOBISZ V.A.D. BASINIENSI QUA PAROCHO 1792. V preklade: Ulial ma Ján Ernest Christelly v Bratislave. Katolíci Juraj a Alžbeta Gero ma obstarali v roku 1792 za veľadôstojného pána Andreu Dobisza, pezinského dekana (vicearchidiakona), ktorý bol farárom 1792. Na tomto zvone je reliéf sv. Juraja a anjela s krídlami.

Obrázok     V čase politického odmäku 1968 boli snahy postaviť väčší kostol na mieste bývalého cintorína vedľa kostola, lebo kaplnka už v tom čase nestačila. Tvrdé roky normalizácie zmarili tieto plány a preto bola k sanktuáriu postavená zadná miestnosť veľmi zaujímavým spôsobom. Do stredného múra sanktuária bol totiž vybúraný priechod a sanktuárium s oltárom je vlastne v strede kostola medzi oboma loďami. Taktiež bola pristavaná malá sakristia po ľavej strane sanktuária a schody z vonkajšej strany na vežu. Pod vežou je malý chór s harmóniom. Starý oltár bol v čase prestavby v 20. storočí odstránený. Drevená plastika Sedembolestnej z neho dnes zdobí pravú časť steny sanktuária. V kostole ostali aj dve drevené plastiky sv. Rócha a sv. Šebastiána. Oltárny obraz Korunovanie Panny Márie je umiestnený dnes v zadnej miestnosti kostola. V jeho hornej časti je znázornené Korunovanie Panny Márie, v strednej časti je dvojitý kríž s neidentifikovanými iniciálami a v spodnej postavy dvoch svätcov. Jeden z nich je odetý v odeve kardinála a druhý v superpelícii a štóle. Za oboma postavami je vidieť cholerovú jamu. Na boku víťazného oblúka stála socha sv. Antona Paduánskeho. Táto socha je dnes v Mariánskej kaplnke Kapucínskeho kostola v Pezinku. Nové liturgické zariadenie je dielom Petra a Gabriela Fraňovcov a reliéf Dobrý Pastier na ambóne vytvoril Štefan Bača.

Obrázok       Okolo kostola je bývalý cintorín. Zachovala sa aj časť pôvodného múru a dva kamenné náhrobky. Taktiež je tu kamenné pódium s krížom a korpusom, kde sa kedysi slávila hodová svätá omša. Zachoval sa aj starý kovový poľný oltár na tento účel. Pred hlavným vchodom do kostola je drevený kríž – plastika – dielo Petra Fraňa. Každú jeho stenu tvoria tri dosky, medzi ktorými je vždy medzera. Kríž zdobí kovová tŕňová koruna. Pri bočnom vchode do areálu sú pomníky padlým v prvej a druhej svetovej vojne. Pomník padlým Cajlanov v druhej svetovej vojne so sochou Panny Márie Lurdskej postavil spolok vojnových vyslúžilcov- veteránov a v roku 2004 ho dal  obnoviť Ondrej Hanúsek. Sochu posvätil na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie 8. decembra 2004 pezinský pán farár vdp. Zdenko Sitka.

     Pre Cajlu viedol pezinský farár aj osobitné matriky. V Štátnom archíve v Bratislave sa nám dodnes zachovali 3 knihy cajlanských matrík z rokov 1731-1886. V Štátnom archíve v Modre je zasa účtovná kniha rímskokatolíckej obce Cajla z rokov 1780-1900.

 

Obrázok

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

  

Obrázok Obrázok

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

  

Obrázok  Obrázok

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok Obrázok

 

 

 Obrázok Obrázok Obrázok 

 
Reklama