Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kapucínsky kostol Najsvätejšej Trojice

20. 8. 2008

Kapucíni prišli do Pezinka ako rekatolizačná rehoľa v roku 1674. Do Pezinka ich uviedol 10. júna sám ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi. Do užívania dostali Farský kostol Preblahoslavenej Panny Márie, pričom novým farským kostolom sa stal Dolný kostol, odobraný evanjelikom. Kapucíni spočiatku bývali v dome Pavla Spacaja, neskôr im mesto prenajalo osobitný dom. Tieto priestory užívali až do postavenia vlastného kostola a kláštora. Postavili ho na mieste kúrie baróna Mateja Hedlyho. Základný kameň kostola položil biskup Andrej Kürtessy v roku 1715 a už v roku 1716 bola položená strecha. Kapucíni sa do kláštora presťahovali v roku 1726. Vtedy sa v ňom konali aj prvé bohoslužby, na ktorých kázal farár z Modry Ján Paján. Kostol bol konsekrovaný 9. 7. 1730 za prítomnosti ostrihomského arcibiskupa Imricha Eszterházyho a svätiaceho ostrihomského biskupa Žigmunda Beréniho. 
     Jednoloďový Kostol Najsvätejšej Trojice má sanktuárium rozdelené oltárom na dve časti – na vlastné sanktuárium a na oratórium pre rehoľníkov za oltárom. Vchádza sa doň tunelom. Nad oratóriom je vežička so zvonom z roku 1807 od Karola Filgradera z Trnavy. Po pravej strane kostola sa nachádza osobitná spovedná miestnosť, sakristia a bývalý archív. Okrem hlavného oltára (autorom obrazu sv. Trojice je J. Kuch) sa v kostole nachádzajú aj bočné oltáre (sv. Františka, sv. Fidela, sv. Felixa a sv. Alžbety). Steny kostola vymaľoval v roku 1912 Augustín Barta. Na chóre sa nachádza organ z roku 1822. Pod kostolom sa nachádza krypta. Kostol je spojený so štvorkrídlovým kláštorom kapucínov. Jeho súčasťou bola aj divadelná sála (tzv. Útulňa), ktorá bola zbúraná a na jej mieste bola postavená nová budova Charitného domova. Kapucínska záhrada pôvodne siahala až takmer po Štefánikovu ulicu, pričom uzatvárala Holubyho ulicu.
     V roku 1750 boli pred kostolom postavené sochy sv. Františka a sv. Antona. Zvetraná socha sv. Františka bola neskôr nahradená sochou sv. Floriána z dolnej mestskej brány. Obnovené boli v rokoch 1956 a 1996 Vladimírom Milkom. Pred kostolom sa tiež nachádza kríž s maľbou Jeruzalema od Augustína Bartu z júla 1968 a lurdská jaskyňa z roku 1947, ktorú dala postaviť Brigita Čechová. Autorom maľby Panny Márie zázračnej medaily na prvom dome pred kostolom je tiež Augustín Barta.
    Kapucíni užívali kostol a kláštor nepretržite až do noci z 13. na 14. apríla 1950, kedy v ňom bol zriadený internačný kláštor pre predstavených reholí z kláštorov, zrušených v tú noc. Čoskoro však tento kláštor presťahovali do Báču. Kapucínov v Pezinku spočiatku ponechali, neskôr však väčšinu odviezli a ponechali len troch na vykonávanie bohoslužieb. Tých odviezli v roku 1952. Medzitým bol v kláštore zriadený preškoľovací kláštor pre rehoľných bohoslovcov a neskôr internačný kláštor pre diecéznych kňazov. Potom sem zvážali rehoľné sestry z nemocníc, ku ktorým postupne pribúdali starí kňazi a rehoľníci. Tak vznikol Charitný domov pre starých a chorých kňazov. Sestry ostatných reholí časom odviezli a zostali tu len sestry vincentky. Duchovný správca Charitného domova spravoval aj Kostol Najsvätejšej Trojice. Kapucíni sa do Pezinka vrátili v roku 1990 a užívali kostol a časť kláštora. Charitný domov v Pezinku bol zrušený v roku 2004 a odvtedy slúži kostol i kláštor výlučne kapucínskej komunite.
    
Superiori kláštora kapucínov v Pezinku

1674 – 1675 – P. Gelasius Passaviensis (z Pasova)
1676 – 1680 – P. Fulgentius Augustanus
1681 – 1682 - P. Pancratius Passaviensis
1682 – 1683 – P. Engelhardus Riedensis
1684 – 1685 - P. Vitalis Helveta (zo Švajčiarska)
1685 – 1689 – P. Guilielmus Fridbergensis
1705 – 1706 – P. Iustinianus Bavarus (z Bavorska)
1707 – 1708 – P. Marianus
1709 – 1711 – P. Theodulus
1712 – 1726 – P. Clemens Modrensis (z Modry)

Gvardiáni kláštora kapucínov v Pezinku

1. 1727 – 1729 – tenže P. Clemens Modrensis
2. 1730 –             P. Eligius
3. 1731 –             P. Irenaeus
4. 1732 –             P. Valerianus
5. 1733 – 1735 – P. Burchardus
6. 1736 – 1738 – P. Nathanael Sarfföiensis (z Blatného?)
7. 1739 – 1741 – P. Methodius Hungarus
8. 1742 – 1743 – P. Cornelius
9. 1744 – 1746 – P. Porphyrius Vörösváriensis (z Červeníka?)
10. 1747 –           P. Evaristus Austriacus
11. 1748 – 1750 – P. Secundianus Kismartoniensis (z Eisenstadtu?, Rakúsko)
12. 1751 – 1753 – P. Optatianus Ginsiensis (z Köszegu?, Maďarsko)
13. 1754 – 1756 – P. Victor Neofeldensis
14. 1757 – 1759 – P. Gorgonius Warallensis (z Podhradia, ktorého?)
15. 1760 – 1762 – P. Firminus Baadensis
16. 1763 – 1765 – P. Dagobertus Budensis (z Budína, Maďarsko)
17. 1766 – 1768 – P. Corbinianus Hernleiss
18. 1769 – 1771 – P. Nivardus Posoniensis (z Bratislavy)
19. 1772 – 1773 – P. Bonosus Viennensis (z Viedne)
20. 1774 -              P. Arsenius Viennensis (z Viedne)
21. 1776 – 1777 – P. Soter Pernekiensis (z Perneku)
22. 1778 – 1780 – P. Coelestinus Stampffensis (zo Stupavy)
23. 1781 – 1783 – P. Barlaam Hasprunkensis (zo Studienky)
24. 1784 – 1785 – P. Cleophas Posoniensis (z Bratislavy)
25. 1785 – 1787 – P. Livinus Csasztensis (z Častej)
26. 1788 – 1790 – P. Sindulphus Nagytapolcsanensis ( z Topoľčian)
27. 1791 – 1792 – P. Lazarus Ompitalensis (z Dolian)
28. 1793 – 1795 – P. Severus Képesiniensis
29. 1796 – 1798 – P. Salustianus Pestinensis (z Pešti, Maďarsko)
30. 1799 – 1805 – P. Agnellus Quinqueecclesiensis (z Pécsu, Maďarsko)
31. 1806 –             P. Gabrielm Posoniensis (z Bratislavy)
32. 1806 – 1809 – P. Severus Kepesiniensis
33. 1810 -             P. Anacletus Fischer Budensis (z Budína)
34. 1811 -             P. Michael Baziniensis (z Pezinka)
35. 1811 – 1814 - P. Massaeus Morovitz Krönstatensis
36. 1815 –            P. Ladislaus Trentsinensis (z Trenčína)
37. 1816 – 1824 – P. Cosmas Féliensis ( z Tomášova)
38. 1825 –             P. Lucas Tyrolensis (z Tirolska)
39. 1826 –             P. Ferdinandus Drösingensis (z Drösingu, Rakúsko)
40. 1827 – 1828 – P. Ludovicus Albaregalensis (zo Székesféherváru, Maďarsko)
41. 1829 – 1831 – P. Jacobus Nagyfödémesensis (z Veľkých Úlian)
42. 1832 – 183   – P. Bruno Albaregalensis (zo Székesféherváru, Maďarsko)
43. 1834 – 1838 – P. Aloysius Posoniensis (z Bratislavy)
44. 1839 – 1843 – P. Augustinus Posoniensis (z Bratislavy)
45. 1845 – 1847 – P. Restitutus Pardubicensis (z Pardubíc, ČR) 
46. 1848 – 1850 – P. Gervasius Soska Solnensis (zo Žiliny)
47. 1851 – 1853 – P. Raymundus Molnossy Nagyfödémesensis (z Veľkých Úlian)
48. 1854 – 1857 – P. Rogerius Thomka Véghleshuttaensis (z Vígľašskej Huty)
49. 1859 – 1864 – P. Leo Csepka Chropoviensis (z Chropova)
50. 1865 – 1866 – P. Cirillus Zavadsky Solnensis (zo Žiliny)
51. 1867 – 1871 – P. Chrysostomus Handreich
52. 1872 –             P. Remigius Wurka Baziniensis (z Pezinka)
53. 1873 – 1878 – P. Protasius Zavřel
54. 1879 – 1880 – P. Henricus Zahradnik Pragensis (z Prahy)
55. 1881 – 1882 – P. Cassianus Szedlák
56. 1882 – 1887 – P. Nicodemus Stark
57. 1888 – 1896 – P. Celsus Horváth
58. 1897 – 1900 – P. Simon Cserný
59. 1900 – 1910 – P. Celsus Horváth zo Skalice
60. 1911 –             P. Leo Prikasky zo Skalice
61. 1913 – 1914 - P. Valerius Krajčirovič
62. 1915 – 1918 – P. Bernardinus Tomik zo Skalice
63. 1919 – 1921 – P. Odoricus Follrich zo Sv. Jura
64. 1922 – 1932 – P. Chrysosthomus Klučnik zo Skalice
65. 1933 – 1937 – P. Casimirus Hasák z Pezinka
66. 1937 – 1939 – P. Ondrej Frgal z Prus?
67. 1940 – 1942 - P. Chryzostom Kľúčnik
68. 1942 – 1950 – P. Alojz Horváth z Prievalov
69. 1990 – 2001 - P. Alojz Horváth
70. 2001 - 2003 – P. Jozef Konc
71. 2003 - 2005 – P. František Alberty
72. 2005 - 2012 - br. Ladislav Tkáčik

73. 2012 -            - P. Norbert Pšenčík

Správcovia Kostola Najsvätejšej Trojice
(do roku 1952 bol správcom kostola gvardián kláštora)

1994 - 2000 P. Marek Török
2000 - 2001 P. Jeremiáš Bicák
2001 - 2003 P. Jozef Konc
2003 - 2005 P. František Alberty
2005 - 2006 P. Peter Tomša
2006 -          P. Ezechiel Koch

          - 2012 P. Stanislav Kučák

2012 -           P. Norbert Pšenčík

Duchovní správcovia Charitného domova
ktorí boli súčasne aj spravcami Kostola Najsvätejšej Trojice

1954 – 1960 Alfréd Rabenseifer
1960 – 1974 Ján Zakopal CSsR
1974 – 1989 František Kollár SDB
1989 – 1995 Štefan Krištín CM
1996 – 2000 Michal Michalka CM
2000 – 2001 František Očenáš

 
Reklama