Požiare
Požiare
Ochranu pred požiarmi zabezpečoval Dobrovoľný hasičský zbor. Náradie mali uložené na drevenej konštrukcii, ktorá stála na mieste dnešného domu Jána Fédera - vedľa domu pána Kindera. V lete bolo ich povinnosťou cez deň strážiť, či niekde nehorí.
Jeden z najväčších požiarov zasiahol Cajlu 9. apríla 1832. Zničil takmer celú dedinu a rozšíril sa aj do Pezinka, kde zhorelo 129 domov v priebehu dvoch hodín. Vtedy zhorel aj mestský archív v Starej radnici. Hornú polovicu obce Cajla zničil požiar na prelome 19. a 20. storočia. Posledný veľký požiar zničil v roku 1946 dolný koniec obce.
V roku 1911 boli za 14 dní osemkrát podložené ohne, ktoré vždy našťastie pezinskí hasiči uhasili. Občania boli tak prestrašení, že mnohí celé noci prebdeli, aby ich oheň v noci neprekvapil. Niekto vyslovil podozrenie, že ohne podkladajú slovenskí voliči z pomsty za hlasovanie pri voľbe stoličných výborníkov, nakoľko vyhoreli len domy voličov tej druhej strany.
Príčinu požiarov zistili pri poslednom z nich. Prichytili pri tom šestnásťročné choromyseľné dievča, trpiace na pyromániu. Keď sa jej spýtali, prečo to urobila, odpovedala, „že velice rada sa díva, keď to tak pekne horí.“ Odviezli ju do bratislavskej nemocnice, na oddelenie pre choromyseľných.
Veľkou škodou bolo, že počas týchto požiarov zhorel na pezinskej pažiti postavený doštený hangár s novým aeroplánom. Dal si ho zhotoviť jeden miestny pán a v máji ho chcel vyskúšať, nakoľko je pastvina veľká, rovná ako dlaň a výborné sa hodí ako pokusné pole k skúšaniu lietadiel. Ostal však zamknutý v hangári a tam aj zhorel.