Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kúrie

7. 4. 2008

Kúrie

 

Obrázok      Na Cajle sa boli dve šľachtické kúrie. Prvá z nich sa spomína už v daňovom súpise Bratislavskej stolice z roku 1598. Roku 1626 bol podľa svedectva ostrihomskej kapituly uvedený do držby istej kúrie oficiál vo Veľkých Šenkviciach Mikuláš Cvitkovich. Ten kúriu získal donáciou kráľa Ferdinanda II. Ku kúrii patrila záhrada, vinica zvaná Záhumenica, iný vinohrad v chotári Veľkých Šenkvíc a oráčiny v chotári Cajly a Malého Tŕnia. Túto kúriu neskôr získali Pálfiovci. V rokoch 1742 – 1766 ju mali v zálohu Maholányiovci. Odvodením z ich mena vzniklo pomenovanie „Mahulanka“. Išlo o budovu v tvare písmena U, pričom v strede bol vchod. Stála takmer oproti Cajlanskému kostolu. Medzi Cajlanmi je známa pod názvom „Panský dom.“ Hrávalo sa v ňom aj divadlo. Neskôr v nej bývalo viacero rodín, až ju napokon v 60.tych rokoch 20. storočia zbúrali.

Obrázok      Druhá kúria stojí podnes. Jej názov je Rákociovská kúria. Pôvodne patrila Karolovi Zichymu, ktorý ju získal ako dedičstvo. V roku 1740 ju dal do zálohu Jánovi a Rudolfovi Pálfimu. Podľa opisu z tých čias to bola prízemná viacpriestorová budova postavená na kamennom základe z pálených a surových tehál a zastrešená slamou. K nej tiež patrili oráčiny a päť vinohradov, a to po jednom v chotári Kučišdorfa, Trlinka (ich zlúčením vznikla obec Vinosady), Svätého Jura, Grinavy a Pezinka. Táto kúria sa nachádza na Cajlanskej ulici č. 31, na rohu cesty vedúcej k Svätoplukovej ulici na sídlisku Sever. Je to dlhý dom s viacerými oknami od ulice. K domu patrili aj dva susedné pozemky na Cajlanskej ulici, kde sú dnes postavené domy. Pozemok patriaci ku kúrii sa tiahol až k potoku. V tejto časti bol čerešňový sad. Najstarší obyvatelia donedávna spomínali, že tam bývali „panice“ , čiže šľachtičné.

 

 
Reklama