Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Fabianov mlyn

7. 4. 2008

2. Fabianov mlyn

 

Obrázok      Druhým a veľmi významným mlynom bol Fabianov mlyn. Pôvodne patril rodu Anderith (neskôr premenovaní na Andor). Poslednými majiteľmi boli Vincent Fabian a jeho syn Eugen. Mlyn bol vybudovaný zo starej papierne, postavenej Pálfiovcami v roku 1620. Bola to štvrtá papiereň na Slovensku vôbec. Papiereň poháňala tiež sila Nového potoka.

     Táto papiereň dodávala papier pre knihy vydávané trnavskou univerzitnou tlačiarňou v rokoch 1640 – 1693.  Zachovala sa nám priesvitka z tejto papierne z roku 1680, z ktorej sa dozvedáme, že v tom čase tu pôsobil papiernícky majster Michal Wetzl. Táto priesvitka znázorňuje Pálfiovský erb. V štíte s korunkou nad polkolesom umiestený jeleň. Nad štítom iniciálky CIP zemepána Pálfiho. Po oboch stranách sú iniciálky majstra Wetzla MW. Ďalšia priesvitka toho istého majstra je z roku 1862 a má na ľavej polovici hárku inciálky MW a na pravej polovici Pálfiovský erb. Z pôsobenia M. Wetzla sa nám zachoval aj rysobal, kde sa pod ozdobne štylizovaným erbom Pálfiovcov nachádza aj meno Michala Wetzla. Iná priesvitka sa viaže k Jozefovi Antonovi Tauberovi. Pochádza z roku 1740. Na ľavej strane hárku je časť Pálfiovského erbu, jeleň nad polkolesom na pravej polovici hárku sú majstrove iniciálky JAT.

Obrázok      Papiereň zanikla okolo roku 1866, nakoľko bola zavedená veľkovýroba papiera z celulózy. Po zastavení výroby bola prestavaná na mlyn na obilie. Až dovtedy bola majetkom Tauberovcov, ktorí ju získali v prvej polovici 19. storočia.

     Pán Anton Schmidt, majiteľ Hostinca Jeleň si takto v roku 1987 spomínal na majiteľov tohto mlyna, Anderithovcov: „S majiteľmi mlyna Anderithovcami som sa priatelil, chodili ku mne a ja k nim. Rád som chodil aj do železného kúpeľa za pobavením, lebo vtedy bol kúpeľ ešte hojne navštevovaný hosťami z Prešporku a Viedne, ktorí sa ta vozili po aleji na fiakroch.  Pani Anderithová bola veľmi dobrá kuchárka. Zabíjali teľatá, prasatá, kurčatá, pstruhy, z čoho vedela vykúzliť výborné jedlá. Zo železného kúpeľa chodili hostia na túto dobrú stravu a zapíjali ju vínom, ktoré mali v klenbovej pivnici na dvore. Tých hostí bývalo aj 200 niekedy, takže bol nimi plný dvor aj lúky. Mlyn zhorel podľa ich uvádzania od iskier z parného stroja, ktorý poháňal mlyn. To sa odohrávalo pred rokom 1910. Do mlyna chodili mlieť gazdovia zo Žitného ostrova, ktorí keď museli čakať aj niekoľko dní na zomletie obilia, mnohí prečkávali v hostinci u „Jeleňa.“

     V 20.-tych rokoch 20. storočia kúpil od Michala Andora mlyn aj s priľahlými pozemkami Vincent Fabian. V lete roku 1934 zhorela celá mlynská budova od základov. Vtedy sa Vincent a Emil Fabianovci rozhodli mlyn znovu zariadiť, čo sa im aj podarilo. Mlynské zariadenie dodala firma Josef Prokop z Pardubíc.

Obrázok      Vincent Fabian v tomto mlyne pracoval spolu s bratom Emilom až do roku 1950, keď štát zrušil mlynárske živnosti a odovzdal prevádzku mlyna národným podnikom. Keď tieto zistili, že prevádzka mlyna je nerentabilná, výrobu zastavili a mlyn opustili. Skladový priestor budovy mlyna používal Poľnohospodársky nákupný závod Pezinok, ktorý dokonca vyvlastnil aj mlynskú budovu a používal ju bez nájomného. Zdevastovanú budovu v roku 1968 vrátili Eugenovi Fabianovi, synovi Vincenta Fabiana, len ten zomrel v roku 1959. V roku 1972 celú mlynskú budovu prevzal n. p. Tesla do nájmu ako skladový priestor. Nájomné platili riadne Eugenovi Fabianovi. Ten bol v tomto sklade zamestnaný aj so synom Petrom do roku 1986, keď bola Tesla nútená mlyn opustiť.

     V mlyne sa nachádza pôvodné mlynské zariadenie. Patril k zmodernizovaným mlynom, preto v ňom už nenájdeme mlynské koleso. Toto bolo nahradené dieselovým a neskôr elektrickým motorom. V mlyne sa nachádzajú triedičky, čističky, paternostre, hodvábne sitá a tri valcové stolice, pričom jedna z nich je zložená z dvoch dvojíc valcov.

     Nad mlynom sa nachádza mlynský potok, naplnený vodou, ktorý je však odklonený stavadlom do vedľajšieho ramena. Mlyn tvorí okrem domu mlynára, mlynice a hospodárskych stavieb i ďalšia pamiatka veľkého významu a to bývalá sušiareň papiera – pozostatok bývalej papierne. Leží vedľa Malackej cesty.

     Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prípisom zo dňa 6. 8. 1992 č- MK – 2141/92-93 vyhlásilo mlyn s mlynským zariadením a hospodárskou stavbou, mlynský náhon a budovu bývalej sušiarne papiera za kultúrnu pamiatku.

 
Reklama